Zimné popoludnie ma volá do sveta.. tak teda idem, a osud ma zavedie pod Tatry. Zastavím sa na obľúbenom mieste s výhľadom na Kriváň, navštívim ďatliu a zvieraciu partiu na Kokavskom moste a túlam sa popod Tatry. Keď sa už dostatočne zvečerí, idem smer Veľká Studená dolina. Hviezdy nad hlavou, mráz a ani nohy, nuž čo si viac priať 🙂
Na chate je živo a plno, spať budem na matraci v jedálni, kde sa rozťahujú aj ďalšie dve partie. Fotím si nočnú chatu, no silné svetlo lampáša nad vchodom je kruté.. zakrývam ho lopatou a tak som súčasťou fotky v neplánovanej gymnastike 😀 noc je náročná – vedľajšia partia spí spánkom spravodlivých a už napílili snáď všetky sucháre z oboch Studených dolín 😀 mám síce štuplíky – slúchadlá, prebíjam to hudbou, no na potvoru som stratil gumenú vložku slúchadla a tak všetko počujem aj tým uchom od steny.. o druhej v noci teda pokazené slúchadlo nahrádzam zhužvaným servítkom, a konečne zaspím 😀 Ale krajšia spomienka je čítanie si knižiek pri večernom svetle a pohári vínka 😊
Brieždenie prináša nádherné farby, dolina a obloha sa farbia do modrej, bordovej, červenej, oranžovej.. hocijakej. Slniečko príchádza pekne v strede doliny tak, ako som dúfal – a mám šťastie, oblaky ho nezakryli, ale farbia sa vôkol. Paráda!
Ranné fotky spestrilo malé halo okolo Slnka (o ktorom napíšem viac v článku “Kalendárium prírody január 2024). Cestou nadol sa zastavujem na obľúbenom mieste pod Kráľovským ľadopádom a na Studenovodských vodopádoch. Na závar pozdravím Wolkra, zakývam Tatrám zo zastávky Popradské pleso a idem domov. Parádnych 24 hodín za mnou! 😊
PS: Ak by ste chceli vidieť takýto parádny východ Slnka z Veľkej Studenej doliny, treba tam byť približne v polovici marca. Ak sa tam vyberiete, prajem vám šťastnú cestu! 😊
Napíšte komentár