Príbeh fotografie a Kalendárium prírody – júl 2023 (Kôprová dolina)

Pár slov o (kľude v) Kôprovej doline

Tu sa nám stretáva záznam relácie ktorú pripravujem pre RTVS a fotka z júlovej strany kalendára 🙂 nech sa páči, môžete si pustiť záznam relácie:

• “Kalendárium prírody RTVS – Rádio Regina Stred” z 15.7.2023, siedmy diel

Kôprová dolina je známa dolina na pomedzí Západných a Vysokých Tatier, Kôprovým potokom ide ich hranica. Prírode je to samozrejme jedno, v prírode tú hranicu nevidno 🙂 Malá podobnosť tu však povedzme že je – Západné Tatry sú proti Vysokým pomerne pokojné. Kôprová dolina (tak ako aj Tichá, alebo Bielovodská dolina – ale o nich inokedy) je dlhá a tak sa tu už asi vyberú len vytrvalejší výletníci.

(mapa)

Podbanské a Tri studničky

Tri studničky

Začať tento výlet môžeme na Podbanskom, alebo prípadne na Troch studničkách. Dalo by sa aj z iných miest, ale to si možno nechajme na inokedy 🙂 Miesto “Tri studničky” je na pohľad obyčajná odbočka z cesty na tatranské chodníky. Kdeže! Pod cestou nájdete krásne miesto, jazierko s čistou a sviežou vodou, ktoré je napájané z – kto by to čakal, všakže – z troch studničiek, každá má svoje meno a je napísané aj na strieške prameňa. Drobnosť, ale poteší 🙂

Cesta z Podbanského ide najprv spolu s cestou do Tichej doliny, popri novovzniknutej riečke Belá. Ďalej už ide popri Kôprovskom potoku, ktorý je fakt nádherný! Nájdete tu veľa pekných pohľadov do vody aj na Kriváň. Po čase sa na mieste s názvom “Pod Grúnikom” cesta spojí s cestou od Troch studničiek, a ani sa nenazdáte, budete na konci cesty – pri Kmeťovom vodopáde. Uala, potiaľto to bolo ľahké a vhodné aj pre cyklistov, je tu oficiálna cyklotrasa a vôbec nie je ťažká.

Kmeťov vodopád

Kúsok nad cestou hučí voda, áno – je to Kmeťov vodopád – je síce kaskádovitý a nevidno ho celý, ale v celej dĺžke je najväčším na Slovensku. Je prispôsobený pre výletníkov – lavičkou môžete prejsť aj na druhú stranu a lepšie si obzrieť jeho spodnú časť. Je záverom Nefcerského potoka, ktorý tečie, ako inak, z doliny Nefcerka.

Kôprová dolina, pralesy

Odtiaľto to bude už na pomery turistických chodníkov divočina. Kráčeme lesnou cestou až kamenným chodníčkom, okolo seba môžeme pozorovať stromy živé, ale aj na pohľad mŕtve. Nie je to však tak! Odumreté stromy dávajú život mnohým druhom rastlín, húb a živočíchov – a tak ako v prírode nič nevyjde navnivoč, aj tieto odumreté stromy sú dôležitou súčasťou ekosystému. Tu si príroda postupne stavia les, aký “sama chce”. Vďaka všetkým, ktorí sa o to pričinili!

Temné smrečiny

Ako tak človek kráča cestou a chodníkmi Kôprovej doliny, sleduje, ako sa mení pohľad na Kriváň a nevie sa nahľadieť do tyrkysovej vody Kôprovského potoka, zrazu sa ocitne na poľane, rázcestí chodníkov – v Temných smrečinách. Miesto pre mňa mimoriadne čarovné a obľúbené. Niekedy sa mu tu ešte isto budem osobitne venovať! Preto poďme ďalej nahor, smer Sedlo Závory.

Temné smrečiny. Krásne miesto! 😍

Záver Kôprovej doliny

Čoskoro treba na rozdiel od pomerne plytkej cesty Kôprovou dolinou stúpať nahor. Oplatí sa! Otvoria sa krásne výhľady a práve ten najkrajší sa dostal na júlovú stranu kalendára – z čučoriedčia sa dívame na Temné smrečiny, nad nimi Temnosmrečianska dolina vľavo, Hlinská dolina vpravo, obklopené štítmi (hrebeň od Nefcerskej veže po Štrbský štít nad Hlinskou dolinou, Kôprovský štít a Čubrina nad Temnosrečianskou dolinou). V strede tejto parády je štít, ktorý je z tohto pohľadu veľmi výrazný. Jeho meno sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť, možno meno nemá, skúste mi prosím poradiť, ako ho pomenujeme chudáka, nech mu nie je ľúto 🙂

Takto si predstavujem júl v Tatrách! 😍

Kobylia dolinka

Kúsok vyššie za skalným prahom je už Kobylia dolinka. Už aj názov niečo napovedá. V časoch nie až tak dávnych tu pastieri pásli svoj dobytok, zrejme tu vtedy boli odlesnené plochy. Pásol tu aj známy “Drak” z diela Drak sa vracia, od Dobroslava Chrobáka. Asi sme viacerí prečítali depresívnu knižku alebo si pozreli film o Drakovi, ktorý nemá ľahký život, tieto diela však zrejme odzrkadľovali kus vtedajšej reality slovenského vidieka.

Dnes sa môžme tešiť, že sa tadiaľto môžeme aspoň prejsť. V Kobylej dolinke dovidíme na Kobylie pleso, z diaľky vidno, že je používané aj zvieratami. Pri jednom z výletov do týchto končím sme mali šťastie pozorovať jedného z miestnych medveďov, ako sa tu nerušene pasie na čučoriedčí, vďaka hluku vody v potoku turistov zrejme ani nepočul. Ak sa tu vyberiete v septembri, máte zas možnosť počuť alebo sledovať jeleniu ruju. Určite vám pri ceste do týchto končín odporúčam vziať si ďalekohľad, aspoň trieder, alebo aj monokulár s veľkým priblížením; verím že budete mať ťiež šťastie a tiež “niečo” uvidíte.

Sedlo Závory

Nakoniec sa dostaneme do Sedla Závory. Spomínaný Drak tadiaľto takisto preháňal dobytok do Tichej doliny. Pre nás tu dnešný výlet končí a nazad sa vrátime, ako len chceme. Verím, že Tichú dolinu “navštívime” pri inej príležitosti 🙂

Zo Sedla Závory – Hladký štít vľavo, pod nami Kobylia dolina, vľavo Temnosmrečianska dolina s Kôprovským štítom, vzadu Hlinská dolina, Kriváň je vzadu v diaľke.