Dôvodov, prečo sa v zime človek len tak ľahko nevyberie na vážnejší výlet, ako je len obhliadka lúk nad domom, môže byť niekoľko:

V jedno pekné slnečné marcové popoludnie roku 2020 som sa doma akurát tak krútil na stoličke. Z tohto stavu som bol unesený a ocitol som sa v Roháčskej doline, ako pandrlák z kindervajca vyložený na začiatku Salatínskej doliny. Nuž čo mi zostáva, len ďalej šúchať nohami a pokračovať smerom hore. Slniečko svieti, mraky síce bežia rýchlo, ale sneh vypadá fajn, treba ísť ďalej.

Dolina je trošku pokreslená čiarami lyžiarov, ale pekného nedotknutého snehu je dosť veľa, preto treba ísť hľadať ten svoj, kým sa dá.. kým je sneh, kým je počasie, kým nie je uzávera – a niečo sa tiež povráva, že sa asi nejaký čas nebude dať ísť medzi ľudí a možno ani do prírody.

Dosiahnuť hrebeň Predného Salatína je už vcelku náročné, pretože fúka dosť silný vietor – ten, ktorý pri pohľade zdola unášal mraky, aj sneh. Ďalej samozrejme nemá význam ísť. Výhľady sú krásne, fotím pár fotografií, medzi nimi aj tú, ktorá sa objavila na februárovej strane roku 2021.

A keďže môj doprovod nervózne obšliapava koliečka v snehu pod hrebeňom, s vyčítavým pohľadom mojím smerom, musím opustiť víchricu hrebeňa a ísť späť. Stretáme sa až dole, zakým som ja fotil, nakreslili krásne hadíky v snehu a od radosti si to vyšli znovu aj druhýkrát. Kto rád lyžuje – dobre rozumie. Kto fotí, rozumie tiež ?

Slniečko padá, vietor silnie, dolina je prázdna. Svet sa čoskoro veľmi zmení, to však v tej chvíli ešte nevieme.. veľa vody pretečie Studeným potokom, kým pôjdem niekam ďalej od domu, alebo s niekým iným ako len so svojim batohom. “Februárová” modrá fotografia Spálenej mi však zostáva symbolom, že aj zlé časy raz pominú a zas bude dobre. Rok 2021 mi tento výlet nedoprial, ale verím, že o ďalší rok, ak nás zdravie bude aj ďalej sprevádzať, znova pôjdeme kresliť hadíky pomedzi Salatíny ?

Iné fotografie zo Západných Tatier: