Marcová fotografia je o tom, ako sa niekedy počasie naozaj opraví
Je pochmúrny zimno-jarný deň a pohľad z okna vraví, že skôr by som sa mal radšej zamýšľať nad papučami a perinou, ako nad topánkami a batohom. No pohľad do Aladina vraví, že mraky ujdú a podvečer sa vyčasí. Čo tak skúsiť Osnicu?
Cesta nahor je v sivej sivote. Na Medziholí to nevyzerá nijako lepšie aj Rozsutec a Stoh sem-tam dostanú čiapku z mrakov. Cestou lesom na Osnicu sa ukáže kúsok modrej oblohy – žeby naozaj predzvesť zlepšenia? Na hrebeni Osnice sa už na horizontoch začína ukazovať belasá farba postupne sa farbiaca do oranžova.
Anoo, je to tu, mraky sa postupne strácajú a otvárajú sa výhľady – na západ, na juh na Veľkú Fatru a Nízke Tatry, na Západné a Vysoké Tatry. Choč je cez údolie Oravy akoby na dosah a všetko sa zalieva večerným svetlom.
Samozrejme aj Rozsutec a tak vzniká aj fotografia pre marcovú stranu kalendára. Aladin mal teda pravdu, oblačnosť sa stratila a ako bonus sa ukázali nádherné večerné farby.
Slniečko padá a je časť ísť dole aj návštevný poriadok Národného parku mi to pripomína. Rýchly večerný výlet “za dom” opäť potešil aj s Aladinovou pomocou 🙂
Napíšte komentár