Januárová fotografia nám priniesla sneh z Veľkej Fatry ako pozvánku na zimný výlet a rozpráva aj príbeh o vzniku titulky kalendára 2022.
V jeden zimný deň sa vyčasilo a premýšľal som, kam sa vybrať na popoludnajšiu prechádzku – spomenul som si na Malý Zvolen, z Nižnej Revúcej. Snehu v tých časoch nebolo veľa, no dúfal som, že Liptovské Revúce, srdce Veľkej Fatry, budú zasnežené. Tak aj bolo.
Cestička k tomuto výletu začína v Nižnej Revúcej pod bývalou zjazdovkou (mapa tu). Snehu nie je veľa, ale dá sa. Lyže – kameňáčky to zvládnu. Zhora už schádzajú viacerí výletníci – na lyžiach, pešo, vidím aj “Yeti” stopy po snežniciach. S výškou pribúda snehu, aj krásnych výhľadov – na Liptovské Revúce, na hrebeň Veľkej Fatry, chalúpky, krásne stromy obsypané snehom. Ozýva sa ďateľ, slniečko hreje, sneh je krásne nafúkaný a zamrznutý, zimná rozprávka hodná podmazu hudbou skupiny “The Shadows“.
Približujem si Rakytov, lúky pod ním sú krásne vysnežené a v hlbokom snehu pojazdené lyžiarmi. Tí sa ale mali! A ja sa mám tiež; pod vŕškom Končitá začína les s nádherným hustým bukom. Hrebienok k Malému Zvolenu je pobehaný, pojazdený, kukám na to, či sa mi podarí urobiť nejakú fotografiu, no a tu vzniká aj fotografia, ktorá sa nakoniec ocitla na titulke môjho kalendára na rok 2022.
Pri tvorbe kalendára si zvyčajne pripravím fotografie podľa ročných období alebo rovno mesiacov. Popreliezam archív a skúsim z toho spraviť náhľady jednotlivých mesiacov, niekoľko fotografií na každý mesiac – a pošlem to tímu mojich pomocníkov (bez rád ktorých by som bol veru stratený), aby mi povedali, čo si o tom myslia.
Pre rok 2022 som pripravil niekoľko variantov titulnej fotografie a len tak mimochodom som zaradil aj západ slnka z Malého Zvolena. Táto fotografia bola v celej skupine fotografií v pre mňa najhoršej kvalite, tak som jej nevenoval veľa pozornosti. Postupným pretriasaním fotiek, tlačením nátlačkov na rôznych tlačiarňach a rozhovormi s mojimi škriatkami pomocníkmi sa ukázalo, že táto snehovo-slnečná fotografia začína vyhrávať s veľkým náskokom. Postupne som prišiel na to, že atmosféra fotografie, ktorú v nej objavili moji pomocníci, je viac ako technická kvalita, ako rozlíšenie, ako hocičo iné.. zas sa ukázalo, ako sa viem mýliť, ako je dôležité nechať si poradiť, ako je fajn keď môj prvotný nápad radšej zostal nezrealizovaný – je dôležité tvoriť – a ešte dôležitejšie škrtať!
Slniečko na Malom Zvolene klesá a v diaľke vidieť krásne výhľady – na západ Veľká Fatra od Krížnej až po Rakytov; na juhu vidno Zvolen, na východ hrebeň Nízkych Tatier: od vysnežených lúk Kečky a Kozích chrbátov, cez Prašivú a Chochule až do diaľky.. cez priezor Ľupčianskej doliny vidno až na Kriváň, za Salatínom sú Západné Tatry, na severe Choč. Všetko je to krásne – až na jeden detail – nevidím Rozsutec! Nuž, s týmto sa musím zmieriť. Veď o chvíľu zlyžujem a poberiem sa naspäť – do kraja pod Rozsutcom.
Iné fotografie z Veľkej Fatry a Nízkych Tatier:
Napíšte komentár